DOJMY ZO 43. STRETNUTIA RÁDIOAMATÉROV V POPRADE 2017


Čas veľmi rýchlo beží a tak máme opäť za sebou aj to obvyklé najväčšie rádioamatérske stretnutie  v Poprade. Keďže už mám za sebou mnoho ročníkov týchto stretnutí, tak môžem aj posúdiť niektoré “dojmy”, ktoré každé z týchto stretnutí vo mne zanecháva – čo sa na nich mení a čo ostáva bez výraznejších zmien.

Najprv k účasti.
Nepoznám presné štatistické čísla o účasti, to vie posúdiť a porovnať najlepšie sám organizátor. Na prvý pohľad sa nič výrazne nezmenilo. Hotel bol  “vybookovaný”, náhodný návštevník Popradu na recepcii hotela v sobotu večer už vyšiel naprázdno . Štruktúru hotelových hostí nepoznám, ale zrejme najviac bolo rádioamatérov. V piatok podvečer, ako aj v sobotu dopoludnia zvykne prichádzať väčšia skupina jednodňových návštevníkov. Tých bolo tentokrát oboch dňoch možno pomenej ako inokedy. V hlavnej  sále bolo síce dosť ľudí, stále sa však dalo medzi nimi pokojne prechádzať. Tlačenica  sa už nekonala.

Burza a predajcovia.
Tu je vidieť veľa zmien a pravdepodobne k lepšiemu (pre koho ako) . Niekdajších predajcov všelijakých starých súčiastok a dielov postupne nahradili predajcovia nových súčiastok,  ale aj rádií či inej techniky pre rádiové vysielanie. Je tak teraz čoraz ťažšie zohnať  niektoré staršie veci,  ak sa niečo pokazí na našich “vintage” zariadeniach. Pretože som väčšinu času strávil  v kongresovej sále na prednáškach, nemám prehľad, ako dopadli predajcovia z hľadiska ich biznisu. Niekedy sa  zo stretnutí nosili celé kopy škatúľ s rádiami nakúpenými za zvýhodnené ceny. Tie boli aj teraz o niečo nižšie voči bežným cenníkom, avšak odnášaných  škatúľ už bolo pomenej. 

Program stretnutia.
Ten sa už roky nemení, takže sa oplatí  vyrobiť si už aj šablonu (word, excel…) na jeho obsah, do ktorej sa už len doplnia premenlivé názvy prednášok a prednášateľov.  Niekto by si myslel, že je to zlé.  Vôbec nie, v živote je potrebné mať isté “pevné body” o ktoré je možné sa oprieť.  A štruktúra programu stretnutia je jedným z nich. Pri stretnutiach v Matliaroch boli prednášky aj v paralelných sekciách, čo dávalo viac priestoru pre prednášateľov, avšak robilo problém pre viacerých z nás, ak sme chceli byť súčasne na dvoch z nich. Teraz nám táto dilema nehrozí.

Správa SZR.
Tá sa vôbec nevymkla z priemeru  predošlých rokov. Hneď úvodom bolo spomenuté, že nás v roku 2017 natrvalo opustil väčší počet rádioamatérov, čo bolo zverejňované na stránke http://www.hamradio.sk ako aj v časopise Rádiožurnál.  Pred obligátnou minútou ticha v trvaní 20 sekúnd  však neodzneli ani len volačky týchto našich priateľov a známych, čo ma veľmi  zamrzelo. Pri mojom veku 67 rokov sa už môže stať, že aj ja prídem na rad (už sa rúbe v našom lese)  a potom by ma (trošku sebecky a ironicky) aj z tej druhej strany rieky Styx  veľmi “zamrzelo”, že sa ani len nespomenulo pri tejto príležitosti moje meno.  Preto som si dal námahu a z uvedených zdrojov som urobil zoznam našich priateľov, s ktorými sme sa  postupne rozlúčili od novembra minulého roka až do septembra tohto roka. Tento zoznam nemusí byť úplný, ale aj tak je nepríjemne dlhý. Tiež je pravda, že len niektorých z týchto našich priateľov som osobne poznal. Napriek tomu si myslím, že to stojí za to spomenúť si na nich (aspoň tu a teraz).

OM1MF Milan Falát (71), Malacky
OM7MU Zdeno Máša ing. (81), Banská bystrica
OM1ACO Bedrich Cinko (73), Bratislava
OM8FM František Michaľanský (75), Valaliky
OM5BP Pavel Bartók (84), Partizánske
OM4ABM Milan Borovička (75), Prievidza
OM3-0001 Jozef Marcinčák (77), Jasenov pri Humennom
OM3TBW Rudolf Martiš (80), Malacky
OM5CL Karol Uhrinovský (68), Topoľčany
OM6SV Alexander Vladár (49), Vrútky
OM4SX Juraj Foldyna (70), Trenčianská Teplá
OM7AB Vlado Krnáč (78), Zvolen
OM4ARC Rudolf Corassa (61), Považské Podhradie
OM3WDF Gabriel Hinďoš (64), Michalovce
OM1AE Marián Kubrický (77), Bratislava
OM3DM Dušan Molnár (74), Detva

Keď už sme spomenuli, že mnohí nás opustili, v správe sme na nedozvedeli, koľko (hoci len papierových) rádioamatérov  počas roka pribudlo. Rovnako sme sa nedozvedeli, či je nejaká predstava, ako propagovať rádioamatérsku činnosť medzi mladými ľuďmi, ktorí sú saturovaní svojimi smartfónmi a zdieľačkami na sociálnych sietiach  a inými súčasnými “trhákmi” a požieračmi času. Je to jedna z najťažších úloh vôbec, ktorá stojí pred rádioamatérmi v súčasnosti, ale keď sa tým nezačneme systematickejšie zapodievať, v horizonte možno aj len niečo vyše 10 r   (sakra krátka doba) nebude sa mať kto zúčastniť na 5X-tom stretnutí  rádioamatérov (nenaplní sa potrebná kapacita hotela). Iní rádioamatéri by možno naformulovali aj iné chýbajúce témy  v správe, ale ja uvádzam aspoň toto.

Mňa osobne najviac zaujímalo, ako prebehne obvyklé piatkové verejné zasadnutie KC ARES. Tentokrát išlo o veľa, o prijatie alebo odmietnutie  jednej iniciatívy, na ktorej vzniku som mal možno najväčší podiel a ktorá by potenciálne mohla priniesť nový vietor do aktivít tiesňovej služby A.R.E.S.. Aby som sa neopakoval, koho táto problematika zaujíma, nech si prečíta moje príspevky na tejto stránke uvedené v sekcii A.R.E.S. – SPOLUPRÁCA S INÝMI ORGANIZÁCIAMI. Tu len uvediem, že z toho ako to celé dopadlo je vidieť, že A.R.E.S. pri SZR ale ani samotné SZR ešte nedozrelo na prijatie niektorých zásadnejších rozhodnutí. Je to škoda. Čas veľmi rýchlo beží (ako som to uviedol už aj na začiatku tohto príspevku) a keď otáľame, môžeme sa neskôr dostať do “časovej tiesne”. Znie to možno paradoxne, ale kto chce pochopí, čo som tým chcel povedať.


 

Advertisement