III.SUBREGIONÁL VHF 2019


Po tom čo mi v tomto roku z rôznych dôvodov nevyšli predošlé VKV preteky – buď bolo zlé počasie v daný deň, alebo som bol zaneprázdnený inými povinnosťami, som sa tešil, že aspoň na III. subregionál VKV –  poľný deň  VKV sa dostanem vysielať niekde na kopec. Časove to vyzeralo dobre, nemal som v čase preteku žiadne iné povinnosti, a tak to záviselo už len od Matičky prírody, aké počasie na tie dni 6.7 a 7.7.2019 v našej lokalite zaistí. Počasie v predošlých dňoch bolo občas aj veľmi pekné, horúce a bez rizika búrok, ale tento víkend sa to už menilo kvôli príchodu viacerých studených frontov od západu. Prvý prechádzal  už v piatok 5.7.2019,  ale  prejavil sa len slabým podvečerným dáždikom. Na sobotu bolo predpovedané stabilnejšie počasie bez búrok, aj keď nejaké obláčiky sa mohli vyskytnúť. Preto som sa mohol v to popoludnie vybrať na moju obľúbenú kótu  320 m  nad obcou Obišovce s pekným výhľadom na celé údolie Torysy od Prešova až po Košice. Horšia predpoveď bola na noc zo soboty na nedeľu a samotnú nedeľu, kde pre oblasť východného Slovenska boli predpovedané búrky, takže som ani  neplánoval nocovať na kóte a súťažiť aj  v nedeľu  a tak urobiť lepší výsledok v preteku. Čas ukázal, že predpovede SHMÚ na noc a nedeľu 7.7.2019 sa v plnej miere potvrdili a prišli pomerne intenzívne búrky. Takže som v sobotu využil ten čas, ktorý sa dal aj z hľadiska počasia využiť.

Moja príprava na pretek spočívala v dobití gelového akumulátora 65Ah, ktorý používam na takéto portejblové aktivity. Hoci je ťažký, zaistí mi spoľahlivo vysielanie na niekoľko hodín, preto nemusím pri takejto kratšej akcii (jedno popoludnie) brať na kopec aj elektrocentálu s káblami a ostatný príslušenstvom.  Rádiostanicu R2CW s výkonovym stupňom (PA) 30W  mám zabudovanú v prenosnom boxe a tak je potrebné len preveriť ešte doma , či všetko funguje, aj keď je to zdanlivo formálna záležitosť. Táto kontrola sa mi tentokrát oplatila, lebo sa ukázal malý problém s mikrofónom, kedy pri zakľúčovaní cez PTT sa síce stanica prepla na vysielanie, avšak bez modulácie. Príčinou bol zlý kontakt v mikrofóne, ktorý bolo potrebné odstrániť. Vtedy som si spomenul, že tento problém som mal už aj pri predošlom portejbli z minulého roka, len som to hneď „nevyriešil “. Aj preto je vhodné doriešiť podobné nedostatky hneď po akcii a nanechávať ich “na potom”, lebo sa na to zabudne, ako v tomto prípade.

K rádiu a akumulátoru som z domu ešte pribalil kufrík so slúchadlami, externým reproduktorom, káblikmi rôzneho druhu a malým univerzálnym meracím prístrojom (ak by bolo treba niečo zmerať). Z domu v Obišovciach som zobral  kompletnú sadu antény  pozostávajúcu zo samotnej antény GW4CQT, dvoch dielov stožiara zhotoveného z Al rúrky priemeru 30 mm a drevenej krabice, ktorej obsahom je kompletná sada kotviacich  kolíkov a kotviacich šnúr, rotačné ložiská na stožiar, „volant na stožiar“, ťažké kladivo  a samozrejme nevyhnutý napájací kábel  RG213 v celkovej dĺžke asi 10 m.

Pre moje pohodlie si na kótu ešte beriem skladací kempingový stolík a stoličku a ako ochranu proti slnku, vetru a slabým dažďovým prehánkam aj prístrešok, ktorý sa upevňuje na jednej strane na strešný  nosič na aute a na druhej strane je podopieraný dvoma tyčkami (násady na maliarske valčeky) a celok je samozrejme zakotvený k zemi šnúrami podobne ako akýkoľvek stan.

Pri takomto „ rýchlom útoku na kótu“ je dôležitý aj časový manažment a jeho dodržiavanie, aby som stihol byť pripravený (QRV) pred začiatkom preteku, ktorým je  16:00 hod nášho času (14:00 UTC). Pôvodne som plánoval odchod z domu o 12:30, ale nakoniec sa to podarilo až o 13:30. Po krátkej zastávke na benzínovom čerpadle a v dome v Obišovciach, kde som „dobalil“ anténu a ostaté veci, sme boli aj s mojou manželkou na kóte o 14:30. Prijal som jej  ponuku na pomoc pri stavbe antény a prístrešku hlavne z toho dôvodu, že v sobotu fúkal rezký vetrík, a v takých podmienkach sa hlavne prístrešok stavia veľmi komplikovane, keď je na to človek sám. V dvojici sa to  zvládlo v  štandardnom čase  (podľa mojich predošlých skúseností s takýmito akciami) a za 1:15 hod , teda 15 minút pred začiatkom preteku som mal všetko pripravené. Preto poďakovanie patrí aj mojej polovičke, ktorá sa po tejto pomoci pri stavbe  prístrešku a antény vrátila naspäť do domu zbierať úrodu malín.

Pretože prístrešok sa pomerne intenzívne trepotal vo vetre, čo robilo nepríjemný hluk,   musel som použiť slúchadlá, aby som ho aspoň trochu eliminoval pri príjme slabších staníc. Pretek sa rozbehol pomerne sľubne. Hneď v prvej hodine som urobil stálice týchto VKV pretekov ako sú OM3KHU, OM3KDX, HA6W, UZ3I, ale aj OM8KD, OM8MM či OM0R. V druhej hodine to začalo byť slabšie, ale na moje výzvy nakoniec zareagovalo viacero staníc a tak som mal  po dvoch hodinách 19 spojení.  Pritom aj protistanice  mi dávali podobné čísla (počty spojení) s výnimkou niektorých „big gun“ staníc., kotré mali samozrejme už viac urobených spojení. Už som mal pocit, že urobím svoj „rekord“ a za tri hodiny plánovaného pobytu na kóte sa dopracujem k 30 spojeniam. Zázrak sa však nestal. Za celú 3 hodinu od 16:00 do 17:20 UTC som „ulovil len 3 spojenia“ avšak z toho dvoch Poliakov so slušným bodovým prídelom, takže aspoň niečo. Nakoniec celkové skóre (za 3 hodiny prevádzky) bolo 22 spojení a 2082 bodov. Priestorové rozloženie spojení je vidieť na nasledujúcej mapke.

Hoci to vyzerá málo, v mojich podmienkach z rovnakej kóty s rovnakou anténou a rovnakým rádiom to bol najlepší výsledok od r. 2009, odkedy som mal vlastné SSB zariadenie na 144 MHz a začal som samostatne závodiť v takýchto VKV pretekoch. Viac spojení som urobil jen v roku 2014, ale vtedy pracoval na kóte aj v nedeľu až do konca preteku. Z uvedeného dôvodu, môžem byť s týmto výsledkom spokojný. Bodový zisk nie je až taký vysoký, pretože som ulovil menej vzdialených staníc z S5, YT , YO a podobne.  Najdlhšie (ODX)  spojenie som mal s rumunskou stanicou  Y03DZZ (603 km =603 bodov – QTH blízko Bukurešti).

To že sa mi nepodarilo urobiť viacej vzdialených staníc môže súvisiesť s kdečím, hlavne však s konkrétnymi podmienkami šírenia VKV v daný deň za daných meteorologických podmienok. Avšak to, že sa do pretekania v tomto najväčšom svetovom VKV preteku  zapája málo „miestnych“ rádioamatérov hoci len vo forme „rozdávania“ bodíkov   je na pováženie. V preteku mi chýbali nielen noví začínajúci rádioamatéri, ale aj tí skôr narodení. V súčasnej situácii, kedy podľa medializovaných a „rozhorčene diskutovaných“ informácií  je ohrozené  rádioamatérske pásmo 2m,  je potrebné zapájať čo najviac rádioamatérov aj do takejto  pre niekoho možno menej zaujímavej činnosti, akou sú  rádioamatérske preteky., aby pásma “žili”.

Samozrejme, na prvých miestach v takýchto pretekoch vždy skončia „big guns“ s výkonnými vysielačmi a zložitými anténnymi systémami, ku ktorým je potrebné mať aj partiu chlapov, ktorí tieto systémy stavajú aj dva dni. Ako to ukazujem aj na tomto mojom príklade, je však možné sa zúčastniť preteku aj z vhodnej blízkej kóty s pomerne nenáročným setupom  (jednoduchá anténa so stožiarom  cca 6m, komerčné VKV SSB rádio do 100W, automobilový akumulátor 40Ah až 60Ah a pár drobností navyše. Ak je k tomu nejaká partia 2-3ľudí, tak je to super, ale dá sa to zvládnuť aj “single”, ak sa kamaráti práve v čase preteku vyberú na dovolenky, svatby, ochorejú a podobne. Najdôležitejším  prvkom je tu silná vôľa a chuť to dosiahnuť.  A odmenou je tu ten pocit, že DAL SOM TO! A vôbec nie je podstatné na ktorom mieste  sa umiestnim (od konca – od neho je to bližšie) . A nie je potrebné a vhodné sa vyhovárať na neexistujúce fungujúce rádiokluby a že niet, kde sa naučiť, ako na to.

Na začiatok stačí, keď sa takýto začiatočník zapojí do preteku len tým, že bude počúvať (A ZAPISOVAŤ SI ) spojenia, ktoré spolu urobili iné stanice. Tak sa naučí nielen počúvať prevádzku na pásme, ale zistí, ako sa to vlastne závodí a súčasne si zvykne a nacvičí  aj rýchly zápis údajov o spojení, čo je samozrejme veľmi dôležité. Ja som tiež takto začínal. Neprešiel som cez žiaden klub. Sám som si na internete naštudoval rôzne antény, pre jednu z nich som sa rozhodol a zrealizoval som ju. Potom som si do jedného preteku  požičal od Juraja OM3WGJ staničku  R2CW a skúsil som to sám. Nakoniec som získal od nebohého Ada OM3CHA mierne pokazenú rádiostanicu  R2CW, ktorú som ale sám opravil a dodnes  ju používam na tento účel. Zostavu som neskôr doplnil o amatérsky zhotovený PA 30W , ktorý som kúpil taktiež od Juraja OM3WGJ. Mám ešte v pláne doplniť k anténe jednoduchý predzosilňovač (LNA), aby som si vylepšil príjmovú stránku svojho zariadenia. Viac nepotrebujem. A môj súčasný 30W PA “zožerie” menej elektrónov z akumulátora ako 100 W PA a pritom dosah nie je výrazne menší. Fyzika nepustí.

Neviem, či tento príbeh niekoho osloví, či presvedčí, že sa to dá a že nie je potrebné nadávať na SZR a zlých starých rádioamatérov, ktorí sa nestarajú o nováčikov, ale je potrebné hľadať chybu nikde inde a to pomerne “blízko” (nás samých). Ak by chcel niekto nejakú radu, ako sa pripraviť na takéto portejblové VKV preteky, tak rád odpoviem či poradím.

V tomto roku budú ešte dva “letné” VKV preteky. V auguste (4.8.2019) to bude Alpe Adria VHF Contest/ OM Low power VHF contest a v septembri (7-8.9.2019) IARU Region-1 VHF Contest. Takže ešte je možné aj tie rôznym spôsobom využiť .

Stano OM8ST


FOTOGALÉRIA Z III. SUBREGIONÁLU VKV 2019

Pohľad na scenériu údolia Torysy z kóty 320 mnm ( Obišovce) smerom na Dargovský priesmyk.

Autor OM8ST pri rádiu v prístrešku .
Budúci rádioamatéri sa prišli pozrieť na vysielaciu stanicu na kopci nad ich dedinou.
Detail Go Boxu s rádiostanicou R2CW, 30W PA, sieťovým zdrojom a PSV metrom. Na hornej poličke je ešte aj CB rádio YOSAN JC 2204.

Posledná aktualizácia stránky: 8.7.2019


Stránka o rádioamatéroch, rádioamatérskej technike a amatérskom vysielaní – vo výstavbe

%d blogerom sa páči toto: